reklama

Podbradníček

S kolegynkou sme minule začali takú úsmevnú debatu na tému lekári a naše zdravotné problémy a ja som si znenazdajky spomenula na jednu starú historku, ktorá sa stala môjmu otcovi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

 

Keď som bola ešte dieťa, zvykli sme chodievať v lete pravidelne na Zlaté Piesky. Väčšinou sa tam zbehla celá partia z otcovej roboty, niektorí s deťmi, a tak nás tam niekedy bývalo spolu veru požehnane. „Dospeláci" zvykli chodiť na pivko do Mini Golf Klubu (teda dúfam, že som si dobre zapamätala názov - sú to už roky...). Pri takom počte ľudí to samozrejme neostalo len pri jednom-dvoch pivách a poniektorí chodili domov večer teda riadne „rozveselení".

V jeden taký horúci letný deň sme boli opäť pri jazere, len nie na obvyklom mieste, kde sme zvykli byť. Slniečko svietilo, nálada bola výborná, my deti sme si stavali z piesku rôzne domčeky a hrady a „dospeláci" si vychutnávali to svoje pivko. Čo sme netušili bolo, že pár dní predtým vytvorili prevádzkovatelia kúpaliska v jednej časti čosi ako detskú zónu, ktorá bola vo vode. Princíp spočíval v tom, že voda tu bola plytšia a breh sa len veľmi mierne zvažoval. Na konci tejto zóny bol zhruba 30-40 cm pod vodou nahrnutý val zo štrku, ktorý ju oddeľoval od hlbokej vody. No a my sme sa nevedomky ocitli rovno pri tejto zóne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V dobrej náladičke sa vybrali „dospeláci" zaplávať si smerom k ostrovu, ktorý je v strede jazera. Ale to by nebol môj tatko, keby sa samozrejme nechcel pred ostatnými ukázať, aký je on pravý „dunajský potkan" a aké vie skákať parádne hlavičky do vody... Veď už párkrát za mlada preplával aj Dunaj, tak ho predsa „nerozhádže nejaké to jazierko"... Kúsok obďaleč nás pozorovala skupinka turistov z Česka, ktorí tam vtedy boli na dlhšej dovolenke a s ktorými sme sa predtým dali do reči, ale mysleli si aj tak určite svoje... „Husté reči" sa sypali jedna za druhou, ľudia sa začali navzájom podpichovať, až sa môj tatko zrazu rozbehol a šup ho - ukážkovú hlavičku do vody. No - ukážkovú ako ukážkovú.... V istý moment totiž bolo vidieť 20 m od brehu tohto pánka ako robí stojku, voda mu siaha sotva po lakte a zúfalo trepe nožičkami vo vzduchu... Skočil totiž hlavičku priamo na ten nasypaný štrk pod vodou... Po pár sekundách sa prekoprcol do vody a za nášho hlasného smiechu a svojho riadneho nadávania vyšiel opäť radšej von a vrátil sa na deku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zvyšok dňa prebehol úplne normálne, akurát tatko sa sťažoval, že ho nejako pobolieva krk a jedna ruka. Mama mu dohovárala, aby išiel lekárovi - ale skúste dostať chlapa dobrovoľne k lekárovi, pokým to nie je niečo naozaj vážne, alebo pokým to nie je skutočne neznesiteľné. A tak tatko chodil ešte celý týždeň potom vzorne do práce... Až keď bolesť nepoľavovala a občas začala meravieť už aj ruka, povedal si, že s tým lekárom to nie je taký zlý nápad. Obvodná ho poslala na röntgen a tak tam zašiel.

Milá sestrička ho pekne zröntgenovala a posadila do čakárne, že si ho zavolajú, keď budú hotové snímky. A tak si tam tatko zatiaľ veselo debatil s nejakými ďalšími pacientami - až do momentu, kedy sa zrazu na ordinácii nerozleteli dokorán dvere a v nich nestál úplne bledý lekár s výkrikom: „To ktorý je tu s tým krkom?!" Tatko troška začudovane pozdvihol ruku „No ja..." „Nehýbte sa!!!" to už bol doslova lekárov výkrik zúfalstva... Otec nevychádzal z údivu, len akýsi tichý hlások mu nahováral, že len tak zo srandy to nebude... Sestrička medzitým dobehla k nemu, chytila mu hlavu a už sa hrnul lekár a fixoval mu krk. A tak sa tatko dozvedel, že už týždeň behal so zlomeným krčným stavcom...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nuž, niekedy sa „husté reči" veru nevyplácajú a nikomu by som to ani neodporúčala skúšať na vlastnej koži. Najmä, keď som si potom neskôr uvedomila, aké následky to celé mohlo mať a že by nás potom ten smiech asi všetkých rýchlo prešiel... Našťastie mal tatko poriadneho anjela strážneho a tak sa na tom celom vieme ešte aj po rokoch riadne pobaviť. Otec dostal vtedy taký pekný sadrový korzet na krk, ktorý musel riadne dlho nosiť a vedel by vám teda porozprávať, aký bol po dvoch-troch týždňoch zúfalý, keď už nevedel vydržať to svrbenie a mama ho musela škrabkať pod sadrou pletacími ihlicami... Dali sme tomu korzetu humornú prezývku „podbradníček", pretože otec bol v ňom zo začiatku neobratný a pri jedle mu občas čosi kvaplo aj na sádru.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale korunku celej tejto story nasadil potom otec, keď sme sa o pár dní vybrali opäť na Zlaté Piesky. Zašiel v tej horúčave do vody pokiaľ sa dalo a nenamočil si pritom „podbradníček". Voda mu siahala asi po prsia, v jednej ruke držal cigaretku, v druhej vychladené pivo a usmieval sa odušu na tých istých českých turistov sediacich na brehu, ktorí predtým zažili jeho „ukážkovú" hlavičku. Viem si živo predstaviť, ako rozprávali po príchode domov historku o bláznivom Slovákovi.... :o))

Silvia Mallaschitz

Silvia Mallaschitz

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pesimistický realista s ružovými okuliarmi ;o)) Zoznam autorových rubrík:  Aj to sa stáva...SúkromnéCestovanieOdporúčam

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu