Tento rok napadlo aj mňa už zopár drobností, ktoré by sa mi zišli. Rodičom už som niečo spomínala, aj s kamarátkou už som o tom hovorila. Ale to sú všetko maličkosti, drobnosti a v podstate by som si ich skôr či neskôr kúpila aj sama. A ani o jednej sa nedá povedať, že by som si to naozaj až tak veľmi želala. To, čo je u mňa naozaj podstatné a čo skutočne potrebujem a čo by ma najviac potešilo a pomohlo mi, to sú príliš veľké investície, ktoré ma čakajú a nie niečo, čo by som si mohla priať ako darček na Vianoce.
Až na týchto pár maličkostí a tú jednu-dve väčšie záležitosti, ktoré si musím poriešiť sama, ma už nič nenapadlo... Rozmýšľala som nad tým, prečo to tak je, veď vždy som to vedela úplne presne povedať. Napadlo ma to až, keď sa ma na to spýtal môj priateľ. Až včera, keď sme boli spolu na večierku, som si to uvedomila. Pozorovala som ho celý večer, keď sa bavil so mnou, keď sa bavil s ostatnými ľuďmi... Spôsob, ako sa mi celý večer venoval, aj keď mal zrejme v pláne čosi iné a chcel sa trocha viac „vyšantiť" :o)) Napadla ma odpoveď na jeho otázku, čo si želám od neho na Vianoce a zároveň aj to, prečo ma nič konkrétne nenapadá.
Lebo som momentálne šťastná a spokojná aj bez všetkých tých maličkostí, darčekov, či „hmotných vecí". On by síce asi s týmto výrokom až tak nesúhlasil, pretože v poslednej dobe sa javím dosť podráždená, ofučím sa aj za hlúposti a občas viem byť na neho veľmi zlá, čo ma aj dosť mrzí. Ale vyplýva to skôr z toho, že sa cítim byť momentálne veľmi unavená a mám veľa práce, čo nie vždy najlepšie vplýva na moju náladu. Lenže to je len prechodné a iba čosi ako môj „vonkajší prejav"...
V skutočnosti je to "v mojom vnútri" tak, že aj keby som tieto Vianoce nedostala vôbec nič, tak mi to ani za máčny máčik nebude vadiť.... Takže rozmýšľam, ako mu to vlastne mám povedať, keď sa ma na tie darčeky bude opäť pýtať, že ja vlastne od neho nič konkrétne nechcem a nepotrebujem. Že som šťastná tak, ako som, aj keď to nie vždy tak vyzerá... A že keď minule iba tak zo žartu v aute povedal, že na Vianoce si uviaže mašľu okolo seba a posadí sa pod stromček ako môj darček, tak ani netušil, ako veľmi sa trafil do čierneho. Pretože ja mám vlastne už dlhšiu dobu Vianoce - mojím najkrajším darčekom tento rok je osoba, vedľa ktorej sa každé ráno zobúdzam - on sám... A že krajší, či praktickejší, alebo lepší, hodnotnejší, želanejší darček mi už ani dať nemôže... Že to najlepšie mi dáva vlastne každý deň... Aj bez tej mašle :o))